Krádež, ktorá ma vlastne pobavila

Pred obchodom som si všimla mladého muža pri mojom bicykli. Bol trochu zohnutý a tak som si myslela, že si len upravuje ten svoj, ktorý mal hneď vedľa. Až keď odišiel a ja som prišla bližšie k svojmu bicyklu, zistila som, že mi ukradol zadné svetlo.

A teraz to najlepšie: na bicykli som mala dve zadné svetlá. Jedno vyzeralo lacno a druhé pôsobilo drahšie. Logika mu velila vziať to "lepšie" – a on si ho aj vybral.

Lenže ono iba vyzeralo lepšie. V skutočnosti sa veľmi zle zapínalo, batéria sa rýchlo vybíjala a momentálne už bola úplne vybitá. To lacné, menej nápadné a pritom oveľa lepšie svetlo na bicykli nechal.

Ak by existovala súťaž "Najhlúpejšia krádež roka", máme horúceho kandidáta.

Vyzeral dobre oblečený a jeho bicykel tiež nevyzeral zle. Rozhodne nepôsobil ako niekto, kto potrebuje ku šťastiu cudzie svetlo za 2,20 €.

Prečo vzal teda niečo, čo nie je jeho? Niektoré odpovede človek jednoducho nenájde. Možno to bola chvíľková nerozumnosť, možno impulz, možno len zvedavosť.

A moje poučenie? Od zajtra si beriem odopínateľné svetlá so sebou do obchodu.